Mi año en México

   Tak fajn, som lenivá a fakt sa mi nič nechce, ale po tom týždni, čo som prišla mám konečne čas niečo napísať.

   Let bol nudný a dlhý. Z Budapešti do Paríža som to ešte ako tak prežila, na letisku v Paríži som si zabehla 2000 m, aby som vôbec stihla lietadlo, ktoré nakoniec aj tak meškalo. Let z Paríža do Mexico-city bol na nevydržanie. Klimatizácia bola otrasná, len som v tom lietadle mrzla pod dekou a pozerala som film za filmom, lebo spať som vôbec nevedela a to ma aj tak po 6 hodinách omrzelo.
   Keď sme prišli do Mexico-city trochu som ožila, po zmätkoch s batožinou, ktorú mi nepreložili z lietadla do lietadla, som to urobila nakoniec sama a našťastie som stretla dvoch rotariánov, ktorí mi na letisku pomohli, lebo letisko v Mexico-city je veľký chaos. Od jedného terminálu k druhému sa premiestňuje nejakým air vlakom, ale označenie jeho zastávky by ste na letisku hľadali márne.
   Let z Mexico – city do Veracruzu som prespala ani neviem ako, stihla som sa pár minút pred pristátím aj obliať džúsom, veď prečo nie. Ešte som si tak 15 minút počkala na batožinu, ktorá musela prísť samozrejme až medzi poslednými.
   Keď som konečne vyšla z letiska čakalo ma tam veľa ľudí, ktorých tváre a mená si vôbec nepamätám, každý ma začal objímať, predstavovať sa, ale boli fakt milí. V ten večer bolo veľmi horúco, od vtedy tu tak hnusne dusno ani nebolo, aj keď musím povedať, že teraz to nie je s počasím o nič lepšie.